Príhovor duchovného otca na 3. pôstnu nedeľu

Prameň vody prúdiacej do večného života

Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána 4, 5 – 42

Ježiš prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia.

Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy.

Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú.

Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ´Daj sa mi napiť,´ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“

Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší, ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“

Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“

Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“

Povedal jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!“

Žena mu povedala: „Nemám muža.“

Ježiš jej vravel: „Správne si povedala: ,Nemám muža,´ lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“

Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.“

Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a v pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a v pravde.“

Žena mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.“

Ježiš jej povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“

Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: „Čo sa jej pýtaš?“ Alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“

Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?“

Vyšli teda z mesta a išli k nemu.

Medzitým ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!“

On im povedal: „Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte.“

Učeníci si hovorili medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?“

Ježiš im povedal: „Mojim pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal a dokonať jeho dielo. Nevravíte aj vy: ,Ešte štyri mesiace a bude žatva?´ Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite na polia, že sú už biele na žatvu! Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač aj žnec. Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce.“

Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila.“

Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“

Bratia a sestry.

Pán Boh z lásky celý svet stvoril a svojou prozreteľnosťou a milosťou sa neustále o všetko stará. My túto Božiu lásku a starostlivosť málokedy vnímame. Ľudia si väčšinou ani neuvedomujú, že Boh je všade, pri každom našom kroku. Toto je dráma súčasného človeka, ktorý prestáva vnímať delikátne jemnú starostlivosť Boha o človeka.

Z Božieho Zjavenia však vieme, že Pán Boh je vždy ten, kto prvý vychádza z iniciatívou, prvý oslovuje, daruje vieru, povoláva, …

Dnešné sväté Evanjelium opisuje zdanlivo náhodné stretnutie Pána Ježiša so Samaritánkou pri Jakubovej studni v Sycheme. Pán Ježiš oslovuje ženu s obyčajnou prosbou: „Daj sa mi napiť.“ A neskôr sa ten rozhovor rozvinul tým smerom, že sám Pán Ježiš jej núka oveľa viac, ako vodu zo studne, ktorú mu žena môže ponúknuť: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ,Daj sa mi napiť,´ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“

Samaritánka ochotou poslúžiť „cudzincovi“ dostáva oveľa viac: VIERU.

Bratia a sestry.

V týchto dňoch sa musíme zrieknuť mnohého, čo bolo pre nás predtým celkom samozrejmé. Musíme obmedziť mnohé aktivity, ktoré – ako to povedal člen krízového štábu – „nie sú nutné pre život.“ Mnohí nechápu, že je to pre ich dobro, pre ochranu toho najvzácnejšieho, čo má človek na tejto zemi: svojho života a zdravia. Nikdy ich nikto takto neobmedzoval. Musíme zmeniť naučené stereotypy, podobne ako je to vtedy, keď do života vstúpi choroba alebo nejaké nešťastie. V tejto situácii vyvstáva hľadanie odpovede na otázky: Čo je v živote dôležité? Na čom záleží? Ktoré hodnoty sú pre mňa najvyššie? Kresťania by mali mať jednoznačnú odpoveď!

Život farnosti bez verejných bohoslužieb je veľmi obmedzujúci. Myslím si, že sa podobá trošku babylonskému zajatiu, ktoré musel prežiť židovský národ. Sedemdesiat rokov bez chrámu, bez obety. „Na brehoch babylonských riek sme sedávali a plakali, keď sme spomínali na Sion. Na vŕby tejto krajiny vešali sme svoje citary.“ Zo Starého zákona vieme, že Pán Boh chránil svoj ľud i v zajatí a Židia sa vrátili do Jeruzalema duchovne obnovení a posilnení. V Babylone vznikli synagógy – modlitebne, kde sa ľudia schádzali na modlitbu, hoci neprinášali obetu.

Naša situácia nie je ani zďaleka taká ťažká ako v Babylone. Vo farskom kostole je každý deň slávená svätá omša. Hoci sa jej mnohí nemôžete zúčastniť fyzicky, pamätám pri oltári na všetkých farníkov hanušovskej farnosti. Sledujte prenosy svätých omší, modlite sa spoločne doma pobožnosť krížovej cesty. Čítajte Sväté písmo. …

Mnohé obmedzenia týkajúce sa „starostí o tento svet“ nám dávajú možnosť venovať sa hlbšie tomu „podstatnejšiemu“ pre život.

Aj nám hovorí Pán Ježiš: „Keby si poznala Boží dar, …“

Amen.

Farské oznamy a príhovor si môžete stiashnuť tu:

Farské oznamy – 3. pôstna nedeľa – 2020
Prameň vody prúdiacej do večného života