Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Jána 9, 1 – 41
Ako Ježiš šiel, videl človeka, ktorý bol od narodenia slepý. Jeho učeníci sa ho spýtali: „Rabbi, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia -, že sa narodil slepý?“
Ježiš odpovedal: „Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia, ale majú sa na ňom zjaviť Božie skutky. Musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, pokiaľ je deň. Ide noc, keď nik nebude môcť pracovať. Kým som na svete, som svetlo sveta.“
Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, blatom mu potrel oči a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená: Poslaný. On šiel, umyl sa a vrátil sa vidiaci.
Susedia a tí, čo ho videli predtým žobrať, hovorili: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“
Jedni tvrdili: „Je to on.“
Iní zase: „Nie je, len sa mu podobá.“
On vravel: „Ja som to“
Pýtali sa ho teda: „Ako to, že sa ti otvorili oči?“
On odpovedal: „Človek, ktorý sa volá Ježiš, urobil blato, potrel mi oči a povedal mi: ,Choď k Siloe a umy sa!´ Šiel som teda, umyl som sa a – vidím.“
Pýtali sa ho: „Kde je ten človek?“
Odpovedal: „Neviem.“
Zaviedli ho, toho, čo bol predtým slepý, k farizejom. Ale v ten deň, keď Ježiš urobil blato a otvoril mu oči, bola práve sobota. Preto sa ho aj farizeji pýtali, ako to, že vidí. On im povedal: „Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím.“
Niektorí farizeji hovorili: „Tento človek nie je od Boha, lebo nezachováva sobotu.“
Iní vraveli: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?“ A rozštiepili sa.
Znova sa teda pýtali slepého: „Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!?“
On odpovedal: „Je prorok.“
Židia však neverili, že bol slepý a teraz vidí, kým si nezavolali jeho rodičov. Opýtali sa ich: „Je to váš syn? A hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?“
Rodičia odpovedali: „Vieme, že je to náš syn a že sa narodil slepý. Ale ako to, že teraz vidí, to nevieme, ani nevieme, kto mu otvoril oči. Jeho sa spýtajte. Má svoje roky, nech hovorí sám za seba.“ Jeho rodičia hovorili tak preto, že sa báli Židov. Židia sa totiž uzniesli, že každý, kto by ho uznal za Mesiáša, má byť vylúčený zo synagógy. Preto jeho rodičia povedali: „Má svoje roky, jeho sa spýtajte.“
Znova teda zavolali človeka, čo bol predtým slepý, a povedali mu: „Vzdaj Bohu slávu! My vieme, že ten človek je hriešnik.“
On odvetil: „Či je hriešnik, neviem. Ale jedno viem: že som bol slepý a teraz vidím.“
Spýtali sa ho teda: „Čo urobil s tebou? Ako ti otvoril oči?“
Odpovedal im: „Už som vám povedal a nepočuli ste. Prečo to chcete počuť znova? Chcete sa aj vy stať jeho učeníkmi?“
Vynadali mu a povedali: „Ty si jeho učeník, my sme Mojžišovi učeníci. My vieme, že Mojžišovi hovoril Boh, a o tom nevieme ani to, odkiaľ je.“
Ten človek im odpovedal: „Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči. Vieme, že hriešnikov Boh nevyslyší; ale vyslyší toho, kto si Boha ctí a plní jeho vôľu. Od vekov nebolo počuť, že by bol niekto otvoril oči slepému od narodenia. Keby on nebol od Boha, nemohol by nič také urobiť.“
Povedali mu: „Celý si sa v hriechoch narodil a nás poúčaš?!“ A vyhnali ho von.
Ježiš sa dopočul, že ho vyhnali, vyhľadal ho a povedal mu: „Ty veríš v Syna človeka?“
On vravel: „A kto je to, Pane, aby som v neho uveril?“
Ježiš mu povedal: „Už si ho videl – a je to ten, čo sa rozpráva s tebou.“
On povedal: „Verím, Pane.“ A klaňal sa mu.
Ježiš povedal: „Súdiť som prišiel ne tento svet: aby tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby oslepli.“
Začuli to farizeji, čo boli pri ňom, a povedali mu: „Sme azda aj my slepí_!“
Ježiš im odpovedal: „Keby ste boli slepí, nemali by ste hriech. Vy však hovoríte: ,Vidíme.´ A tak váš hriech ostáva.“
Počuli sme slovo Pánovo.
°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°
Bratia a sestry.
Evanjeliový príbeh dnešnej nedele má názov: O uzdravení slepého od narodenia. Nevidiaci je aj „hlavným hrdinom“ príbehu. On má najviac dialógov. Samozrejme, najdôležitejší je Pán Ježiš, ktorý mu postupne otvára oči telesné i dušu pre vieru. Nechýbajú ani Ježišovi kritici – najmä farizeji -, ktorých evanjelista Ján volá Židia. Celú situáciu vyvolali apoštoli, ktorí chcú vedieť, prečo sa tento človek narodil slepý? Aj z postoja rodičov nevidiaceho sa môžeme niečo naučiť.
Začnime od začiatku:
Apoštoli sa pýtajú, kto zhrešil, že sa človek narodil nevidiaci. Vyjadrujú starozákonné presvedčenie, že telesný nedostatok, alebo choroba, sú trestom za hriechy od Pána Boha. Pán Ježiš nesúhlasí s týmto názorom, lebo „majú sa na ňom zjaviť Božie skutky.“ Aj nedokonalosti pozemského života sú pre nás príležitosťou vidieť „Božie skutky“.
Neraz sme svedkami toho, ako chorý alebo postihnutý človek lepšie a plnšie prežije život, ochotnejšie poradí a pomôže, hrdinsky sa zachová v ťažkej situácii, ako človek plný zdravia a energie, od ktorého by sme to čakali. Ďakujme Bohu za takých ľudí, ktorí napriek svojim starostiam ochotne pomáhajú iným. Tak nám v praxi prejavujú bratskú lásku. Myslím si, že každý z nás bude mať k tomu teraz dosť príležitosti.
Rodičia slepého od narodenia iste si už dosť vytrpeli. Ani v dnešnej dobe to nie je ľahké. O čo horšie to bolo v Ježišových časoch, keď ľudia boli presvedčení, že nevidiace dieťa je trestom Boha za hriechy rodičov. Neprajníci im mohli nahlas vykričať: Tak vám treba! Pán Boh vás potrestal! Preto sú takí opatrní v odpovediach, lebo sú sklamaní zo zloby ľudí.
Ľahko je nám vyniesť rozsudok nad nešťastím a krížom druhého človeka. Možno tak na chvíľu ospravedlníme svoju neochotu pomôcť. Nie sú zriedkavé ani úškľabky a irónia okolia. Dnešné Evanjelium nás učí, že Boh je na strane tých posledných, posmievaných, opovrhovaných, … často zabúdame na príslovie: Čo vidíš na inom, čakaj na sebe.
Židia /farizeji/si myslia, že majú právo o všetkom vyniesť rozsudok. Majú svoje predpisy, zvyky, predsudky. Všetko vedia najlepšie. Pritom si všimnite, že toho nevidiaceho od narodenia ani dobre nepoznajú. Nevedia, ako sa volá. Nevedia isto, či naozaj je to on, alebo sa naň iba podobá. Až keď nastane senzácia – nevidiaci od narodenia vidí – vtedy si ho dovolia súdiť a odsúdiť. Predtým, keď potreboval pomoc, ich vôbec nezaujímal! Skutočné pokrytectvo!
Koľkokrát nám stačia senzácie! Ľudia chcú vedieť novoty. Často sú to banality, no niekedy sa skutočne jedná o nešťastie. Chceme vedieť preto, aby sme pomohli, alebo iba tak, aby sme vedeli? Masovokomunikačné prostriedky sú plné „dôležitých správ“ a ich komentárov. Keď nás chytí taká prázdna zvedavosť, opýtajme sa: Prečo to chcem vedieť? Rozširovať ďalej takéto informácie. Aj keď je to pravda, ale aké dobro je z tejto pravdy? Je nejaké dobro z tejto informácie? Komu to pomôže, čomu to slúži? Pán Ježiš preklial figovník, keď na ňom nenašiel ovocie. Načo je komu neúrodný strom? Strom je ako pravda a ovocie stromu je dobro tejto pravdy. „Po ovocí ich poznáte“, hovorí Pán Ježiš.
Pán Ježiš a slepý od narodenia sú hlavné postavy dnešného príbehu. Slepý Bartimej pri Jerichu zďaleka volá na Ježiša, Sýrofeničanka sa nenechá odbiť, Jajrus posiela poslov, aby orodovali za zomierajúcu dcéru, … Ale slepý od narodenia z dnešného evanjelia zrazu vidí akoby „náhodou“. To iba apoštoli chcú vedieť. Nevidel, len niekde sa tam práve neisto pohyboval. Áno, na začiatku bez vlastnej iniciatívy získal telesný zrak. Ale toto nie je to najdôležitejšie! Slepý od narodenia uveril v Ježiša! Stal sa veriacim. Pán Ježiš mu daroval telesný zrak vonkajšími znakmi: blatom a vodou z rybníka. Dar viery dostáva postupne. Najprv vyznáva, že ten, čo mu otvoril oči, je prorok – Boží muž. Toto presvedčenie získava – paradoxne – tak, že obhajuje Ježiša pred Židmi. Ešte ho poriadne nepozná. Nevie, kto to je. Potom, keď sa ešte raz stretáva s Ježišom, ktorý ho sám vyhľadal, vyznáva vieru v Syna človeka – Mesiáša. Teraz už vidí aj vierou. Vidí srdcom.
Slepec sa vytrvalo drží pravdy a obhajuje ju. Je si ňou istý, lebo ju zažil. On predtým nevidel a teraz vidí! Má svoj životný príbeh s Ježišom, s Bohom, tak, ako Abrahám, Mojžiš, Eliáš, … Nie je to ešte dlhý príbeh, len začína. Ale už má svoju istotu – fundament, založený na Bohu. To je hlavné posolstvo dnešného evanjelia vyjadrené vo verši pred evanjeliom: „Ja som svetlo sveta, hovorí Pán, kto mňa nasleduje, bude mať svetlo života.“
Vyprosme si pre tieto dni milosť pevnej viery od Pána Ježiša, ktorý nech upevňuje našu vieru. Ona nám bude svetlom na našej ceste životom.
Nakoniec sa povzbuďme Ježišovým prístupom k slepcovi. Na otázku apoštolov neodpovedá len „teoreticky“ – nejakým vysvetlením, alebo pripomenutím nejakej udalosti zo Starého zákona. Pán Ježiš „zjavuje Boží skutok“. Robí zázrak: nevidiacemu dáva zrak ako dôkaz pre apoštolov a dar viery pre neho samého. Ovocie pravdy, že Ježiš je Mesiáš, je v dobre viery – milosti viery v duši toho, čo predtým nevidel a neveril.
Pán Boh je taký ku každému, kto ho úprimne hľadá, nielen k slepému od narodenia. Ku každému z nás. Pre neho slepota bola nakoniec požehnaním. Aj nám sv. Pavol hovorí: „Milujúcim Boha všetko slúži k dobrému.“ V čase pandémie, ktorý teraz žijeme, hľadajme tie dobrá, ktoré sme predtým nevideli, alebo sme si ich nevšímali. Možno sme o nich hovorili ako o dôležitých ideáloch, ale iba hovorili. Pán Boh, viera, večný život, rodina, manželstvo, obeta, zodpovednosť, … Sú to pre mňa len pravdy, ktoré vyznávam, alebo je to dobro, ktoré sa usilujem dosiahnuť? Končí sa čas slov, nastáva čas skutkov.
Amen.
Svätý Bože, Svätý Mocný, Svätý a Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom!
Svätý Bože, Svätý Mocný, Svätý a Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom!
Svätý Bože, Svätý Mocný, Svätý a Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami i nad celým svetom!
Sedembolestná Panna Mária, oroduj za nás i za našu drahú vlasť.
Svätý Ondrej, oroduje za nás.
Svätá Barbora, oroduj za nás.
Farské oznamy a príhovor si môžete stiahnuť tu: